my dreams...

nedeľa, januára 01, 2006

pribeh....


on:ok uz idem,cau
ona:...pockaj!!
on: co??
ona- "lubim ta"..:nikdy nevies...
on: aha...ok cau
ona: neskor...

v triede sadne a zacne sa rozpravat s kamaratkou...nedokaze jej pozriet do oci...
ona: dnes mam rande....

oproti ON spozornie...

kamoska:vazne??to je super..a skym...uz si sa vykaslala na Romana?
ona- "au to bolelo...keby si len vedela..."

:taky 17 rocny futbalista mi uz od leta nadbieha...tak som mu konecne povedala,ze hej...

ON -skoro mu zabehol rozok....Roman nanho pozrie:chalan tebe d*be?nevies jest ci co?? haha

kamoska: no super.a je pekny??
ona: no ujde
kamoska:co je to ujde??
ona: ano je
kamoska: si sa donho zalubila?

ticho...

kamoska:halo vnimas ma?lubis ho?
ON -len nemo hladi a caka na odpoved...

ona: neviem....Jaji,nepytaj sa ma prosim take otazky ok?
kamaratka:preco?vsak to je jendoducha otazka...
ona "co,tak poviem,ze hej...aspon jej neublizim,bo inak by som jej ublizila a to nechcem!nikdy by som jej nechcela ublizit! a JEMU to je jendo aj tak,tak kde je problem?!preoc mlcis?vrav uz nieco konecne!"

:hej asi hej!!!staci??...
ON -znehybnie
Roman: hej ides!!si na rade!!-zamava mu rukou pred ocami..:tebe dnes co je dofrasa??

...okamzite vstane a vybehne z triedy nevsimajuc si stolicku ktoru zhodila..
TRESK...padne stolicka a v triede nastane na chvilku nechapave ticho...

...kamaratka ide nechapajuc za NIM a Romanom hrat karty...

...ONA vybehla von,cupla si a zacala plakat...

štvrtok, decembra 29, 2005

...odkaz schovaný v písmenách...

Som zmetená... teda skoro stále som zmetená... možno neviem čo chcem.... a možno aj viem, lenže sa bojím, či mám veriť v to, že sa to splní...
Viete, ja vôbec neviem čítať z písmen. Som asi negramotná... a možno aj viem... ale rada by som vedela, či človek, čo píše niektoré slová, nimi chcel povedať aj niečo iné...
Je to ako neprečítaný odkaz, ktorý čaká v tých riadkoch a je to len na vás či ich správne prečítate... Ja som sa pristihla, že keď píšem, tak dúfam, že ten človek nájde v tých písmenách aj niečo iné... niečo iné, čo mu chcem povedať, ale bojím sa mu povedať priamo... no myslím, že on vtom vidí len obyčajný text... ja tiež nikdy neviem, či som správne rozlúštila správu ukrytú v tých vetách... ale chcela by som to vedieť... a možno len ja som taký blázon, čo necháva odkazy schované v písmenách... veľakrát sa mi stane, že tá osoba nerozlúšti môj odkaz a mne je z toho potom nanič... možno aj z toho, že tej osobe ten odkaz asi nikdy nepoviem priamo a že ho schovávam za vety... možno preto, že viem, že by môj odkaz nebol prijatý tak ako dúfam aby bol... možno preto, že viem, že ten odkaz by mal byť asi iba navždy schovaný za písmenami...

viete čoho sa obávam?....že jedného dňa precotnem a zistím, že to čo ozaj chcem je niečo iné, než som si doteraz vsugerúvala....bojím sa, že potom už bude neskoro...alebo sa bojím následkov tohto precitnutia.... nesmiem precitnúť...bo ak sa to stane, budu samé problémy...
ach jaj..idme za radšej pozerať na tú krásnu zasneženú krajinku tam za mojimi oknami ...

utorok, decembra 27, 2005

sad


je mi na hovno... sprepáčením, ale vážne... prečo si prídem ako total nula ??:( ...chápete, kamoš tu slintá po niejakej " úžasnej " filmovej hviezde ...po kamoške... a ja si prídem potom total ako nula.... :( ...
chcem tak veľa, keď chcem aby ma niekto ľúbil preto aká som... ako vyzerám... bez výhrad... bez toho aby zato niečo chcel a ja by som mu dala všetko, bola by som tu preňho vždy... keď sa teší, keď je smutný... ochotná pomôcť v hocijakú hodinu... :( ... ale zatiaľ to je vždy len tak, že ja sa dám celá a potom vždy skončím uplakaná dakde v kúte izby... :(( ... prečo ??... je to tak veľa, keď chcem byť aj ja ľúbená a cítiť, že som ľúbená...že zato aspoň trošku stojím... ? :(

utorok, decembra 20, 2005


neverili by ste,ale je neuveritelne tažké zohnať dáky darček pre kamaráta...ja už si važne neviem dať rady...ak to zajtra nekúpim asi ma porazí...milujem Vianoce,ale toto vymýšlanie, zhánanie a nakupovanie darčekov ma asi zabije...
prečo sa vytratilo to čaro Vianoc?
mne by úplne stačilo byť na Vianoce s ľudmi,ktoýych mám rada, papať vianočné koláčiky a kecať o blbostiach..ach keby to bolo také ľahké...

sobota, decembra 10, 2005



piatok, decembra 09, 2005


prečo som tu sama? ...prečo mám po celom tele husiu kožu? ...prečo sa mi slzy neustále tlačia do očí a stekajú mi v prúdoch po líciach? ...prečo to tak cítim? ...prečo som dôverovala? ...prečo to tak hrozne bolí??? prečo? ...ja už nechcem ...prosiiim ...prosiim už nie ...bolí to ...tu ...tu vo vnútry to hrozne bolí ...bolí ma celá moja duša a celé moje srdiečko ...prosím už viac nie ... :(

pondelok, decembra 05, 2005

...oblaky...

Od včera som začala rozmýšlať... možno to bolo spôsobené hudbou, ktorú som začala počúvať večer.... možno tým všetkým čo sa udialo.... možno smskou, ktorá mi prišla... pokračovalo to dnešnou školou... rozhovorom s mojím spolužiakom...

Každý človek má dáke trápenie a každý ho prežíva inak.

Ja som typ človeka, čo o svojom trápení nikomu nevraví... zamknem sa doma a nikam sa mi nechce vyliezť... chcem si to sama pretrpieť. Plačem aj celý deň schovaná pred zrakmi ostatných a pred zvedavými otázkami, a počúvam smutnú pomalú hudbu.
Moja kamarátka zase potrebuje stále o tom rozprávať, stále sa v tom babrať a potrebuje aby ju utešili a riešenia za ňu hladali druhí.
Kamarát potrebuje byť stále s ľuďmi, aby mu spravili lepšiu náladu, alebo je smutný stále, ale nepovie ani za svet čo mu je.
Niekto sa schová pred problémami vo veľkej partii, kde utápa smútok pitím, alebo mariškou.Hrá sa na veľkého drsňáka.
Niekto si poplače a je všetko ok.
Je pravda, že záleží aj od toho o aký veľký problém ide, ale podľa mňa, každý problém, ktorý niejaká osoba prežíva, je veľmi dôležitý. Hlavne pre tú osobu. Ľuďom sa možno zdá "veď to je úplná banalita čo rieši..." alebo "iný majú omnoho horšie problémy," lenže pre toho človeka je to naozaj veľký problém a bol by aj pre nás keby sme ho prežívali my.

Občas ma napadne či chlapy plačú... či keď neičo
čo spôsobia (bolest, smutok) niekomu inému, či ich to mrzí... rozmýšlam tak aj nad inými ľuďmi, že ak dokážu tak veľmi ublížiť, či majú ešte srdce nato, aby ich to mrzelo...
Občas ma napadne otazka - prečo je na tomto svete toľko bolesti... smútku... plaču...
Prečo neôžme ľúbiť človeka, ktorý ľúbi nás... alebo prečo nás nemôže ľúbiť človek, ktorého tak strašne ľúbime? Prečo sa nezaľúbime len vždy obaja do seba navzájom? Prečo je nešťastná láska? Prečo nám človek, ktorého tak veľmi ľúbime, môže tak strašne ublížiť?
Prečo si ľudia navzájom ubližujú a najviac, prečo ubližujú naschvál?

Je tu kopa otázok, na ktoré asi nikdy nedostanem odpovede... škoda...
Ale myslim,že by sme sa mali pokusiť všímať si viac problémy iných, snažiť sa im s nimi pomôcť a nebyť stále len egoistom. Správať sa tak, aby sme iným neubližovali!
A hlavne ak stretnete lásku, správajte sa tak ako povedala líška v Malom princovi, že:

"Stávaš sa navždy zodpovedným za to,
čo si k sebe pripútal. Si zodpovedný za svoju ružu..."




..... ..